Simi Riedlmajer

Dominika a Jurko.
Po obrade sme pri západe slnka vybehli v areáli spraviť zopár nádherných portrétov. Medzi nimi aj táto. Čiernobiela, ľúbivá. Vetrom bozkaná. Nežná.
Počas fotenia vám vždy nechávam súkromie. A tak to má byť. Nech máte čas sa porozprávať. Len vy dvaja. A nikto iný...
A tak vznikla aj táto fotka.
Dominika a Jurko, závan vetra, dlhý jemný závoj a nežné čiernobiele tóny.

Aj v tieto dni sa aspoň na fotkách znova sa túlať týmito uličkami. Len tak. Akoby kráčať a užívať si. Zhlboka dýchať. Vnímať okolie. Naplno. Každú časť z pozliepaného francúzskeho chodníka. Zdvihnúť hlavu. Tešiť sa z farebných šatiek, ktoré visia. Len tak. Lebo môžu. A lebo je to nesmierne krásne. O tomto je cestovanie, ktoré je teraz tak obmedzené. Spoznávať nové a nebáť sa. Byť a žiť. Všímať si všetko. A ďakovať. Nuž a v mojom prípade častokrát stláčať spúšť ako taký blázonko...

Ľúbivé emócie.
Pravé a nefalšované radosti.
Z bytia. Spolu.
Krása láskavá.
Veľmi mám rada. Fotiť a strácať sa v časopriestore. Opakujem to síce stále dokola.
No pravdu treba hlásať.
A pravdou je, že milujem robiť to, čo robím!