UAVONIC

V ďalšej fáze testovania senzora DJI Zenmuse L3 sme sa zamerali na porovnanie jednotlivých skenovacích režimov: Linear, Non-Repetitive a Star-Shaped.

Podľa oficiálnej dokumentácie DJI sú tieto režimy navrhnuté pre rôzne typy meraní. Režim Linear je určený najmä pre presné mapovanie terénu, kde je dôležitá rovnomerná distribúcia bodov. Non-Repetitive je optimalizovaný pre komplexné štruktúry a napríklad inšpekcie vedení, kde je výhodou širšie pokrytie a viac uhlov snímania. Star-Shaped režim je podľa DJI vhodný najmä pre prostredia s vegetáciou alebo hustou zástavbou, kde pomáha zlepšiť penetráciu a zachytenie detailov.

Pri praktickom testovaní na rovnakom objekte – stožiari elektrického vedenia – sme však zaznamenali zaujímavý výsledok. Napriek tomu, že Star-Shaped režim nie je primárne určený pre tento typ infraštruktúry, práve tento mód poskytol najkomplexnejšie zachytenie konštrukcie. Vďaka viacerým uhlom snímania dokázal lepšie vykresliť jednotlivé prvky stožiara a znížiť množstvo miest s nižšou hustotou bodov.

Linear režim poskytol veľmi konzistentné rozloženie bodov, no niektoré časti konštrukcie zostali menej detailne zachytené. Non-Repetitive režim priniesol širšie pokrytie, avšak výsledné mračno bodov pôsobilo menej homogénne.

Test tak opäť potvrdzuje, že odporúčané nastavenia výrobcu sú dobrým východiskom, no finálne nastavenie LiDARu by malo vždy vychádzať z praktického testovania v konkrétnych podmienkach merania.

Pokračujeme v testovaní DJI Zenmuse L3 – tentokrát sme sa zamerali na vplyv frekvencie skenovania (Laser Pulse Emission Frequency) na výsledné mračno bodov.

Na ukážkach vidíte rovnakú lokalitu spracovanú pri rôznych nastaveniach frekvencie – od nízkych hodnôt až po 2 MHz. Rozdiel je zrejmý nielen v hustote mračna bodov, ale aj v tom, ako dobre sa senzoru darí zachytiť detaily pod vegetáciou.

Vyššia frekvencia prináša hustejšie dáta, no zároveň kladie vyššie nároky na spracovanie a ukladanie dát. Preto je dôležité správne nastaviť parametre zberu aj následného spracovania, aby bolo možné s takýmto objemom dát efektívne pracovať. Správne nastavenie týchto parametrov je kľúčové na to, aby bolo možné z hustých dát získať presný a využiteľný model terénu.

Zima vie v priemyselných areáloch poriadne potrápiť – hmla, tma, vlhko… nič ideálne pre fotogrametriu.
Práve v takýchto podmienkach však LiDAR ukazuje, prečo je kráľ. Spoľahlivo „vidí“ aj tam, kde kamera už dávno vzdala.

Aj zimné inventúry sypkých hmôt tak dokážeme robiť presne a bez prestojov. 💡🚁